Nová poviedka? :)

16. května 2011 v 19:29 | Jess |  Píšem...
Asi to už je tak :D Píšem niečo nové. Neviem síce, koľko toho napíšem, ale zatiaľ Vám dávam prvú kapitolu :) Nemá to názov :P


-Paul, vieš veľmi dobre, že nemám nič proti tvojím kamarátom, ale s Johnom sa proste neznášame. Prepáč mi to, - hovorila úprimne Litzy. Paul ju chápal, ale vedel prečo to robí, prečo ju núti, aby oslavovala jeho narodeniny s nimi, s Paulovi kamarátmi, medzi ktorých bezpochyby patrí aj John.
-Ja viem, ale John je môj dobrý kamarát. Mrzí ma, že spolu nevychádzate. Chcel by som, aby ste sa aspoň na mojej osemnástke pokúsili byť spolu v jednej miestnosti a nehádať sa pri tom.
Litzy sklonila hlavu a zamyslela sa. Má ho naozaj rada. Nie síce až tak, ako kedysi Johna, ale ľúbi ho. Stojí za tých pár hodín v Johnovej prítomnosti!
-Urobím to. Budem sa snažiť vychádzať s ním dobre. Mám ťa rada Paul, robím to len pre teba.
Paul pocítil výčitky svedomia, ale snažil sa ich potlačiť. Preto Litzy objal.
***
-Nie! Nerátaj s tým, že budem na tvojej strane John! - rozkrikoval sa po izbe Paul, ktorého naštval Johnov prístup. Keď do toho išiel, rátal síce s tým, že Litzy nakoniec zraní to, ako sa tento románik skončí, ale teraz spoznal aká v skutočnosti je a nechce jej ublížiť.
-Paul, vieš dobre aká Litzy je! Dohodli sme sa, že sa jej takto pomstíme! Tak nechápem, prečo sa jej zrazu zastávaš!
-Veď práve, že viem aká je! A nie je vôbec taká ako to hovoríš ty, Cathy a všetci, ktorí ju neznášajú. Ty ju nepoznáš.
-Mýliš sa, poznám ju. Je taká, ako všetky baby! Obyčajná šľapka, ktorá je každý týždeň buchnutá do niekoho iného!
Hnev a zúrivosť v Paulovi sa stupňovala už od začiatku tohto rozhovoru, ale teraz dosiahla maximum a Paul vybuchol. Vrhol sa na Johna a chytil ho pod krkom:
-Neopováž sa ešte niekedy vravieť o Litzy takéto veci!
John sa však len ironicky usmieval.
-Lebo ma zbiješ? Ale no tak Paul, obaja vieme, že ty na takéto veci nemáš.
V Paulovej tvári sa zračil hnev a čím ďalej, tým viac Johna tlačil pod krkom, hoci si to vôbec neuvedomoval.
Zrazu vošla do izby Litzy. Keď však uvidela Johnov ironický a Paulov nahnevaný výraz, ustúpila úplne k dverám a opatrne povedala:
-Ahoj Paul. Tvoja mama ma pustila dnu, ja...
Paul si náhle uvedomil, čo robí a tak pustil Johna.
-Ahoj, - pozdravil jej rozpačito.
-Stephen čaká na ceste, mali by sme už ísť.
-Áno, jasné. Už ideme.
-Fajn.
Litzy bola ešte vždy ohromená, tým čo práve videla. Vyšla z izby najrýchlejšie ako vedela a ponáhľala sa k Stephenovi.
-Čo sa stalo Liz?
Stephen bol síce Johnov a Paulov kamarát, ale Litzy mal rád ako vlastnú sestru. A okrem toho, ani netušil o Johnovom pláne.
-Keď som vošla do Paulovej izby, vyzeralo to, akoby sa pohádali s Johnom. Paul ho držal pod krkom a vyzeral dosť nahnevane.
-Nič si z toho nerob, John Paula určite opäť vyprovokoval.
-Čože? Ako vyprovokoval?
-Nie je vhodné, aby som ti hovoril ja. Keď Paul bude chcieť, raz ti to povie sám. Teraz sa tým netráp.
-Ja už neviem čo proti mne John vlastne má. Najprv sa mi zdalo, že ho otravujem a teraz akoby nechcel, aby som bola s Paulom, - Litzy z toho bola vážne zronená, hoci by práve ona mala byť tá, ktorá sa bude správať k Johnovi horšie ako k prašivému psovi, už len preto, ako jej ubližoval doteraz.
-Vykašli sa na neho. John je už raz taký. Povznes sa nad to a buď s Paulom šťastná, - povzbudzoval ju Stephen, ako napokon vždycky.
Paul smutne sledoval ako Liz za sebou zabuchla dvere. John sa o nedlho vydal za ňou, no predtým však podišiel k Paulovi, položil mu kamarátsky ruku na plece a poveda:
-Rozmysli si čo urobíš a ako sa k nej budeš správať Paul. Inak naše kamarátstvo asi dlho nevydrží.
Ten sa však len šikovne vymanil z Johnovej ruky na svojom pleci a zasyčal:
-Tvoje kamarátstvo nepotrebujem! Radšej budem s Litzy a bez kamarátov, ak chceš, poštvi ich všetkých proti mne, ale nechaj Liz už konečne na pokoji!
-Paul. Paul, prosím ťa, mohli by sme sa porozprávať? - opýtala sa potichu Litzy a potiahla Paula na kraj. Preč od všetkých.
-Jasné, - usmial sa Paul, ale nebol to ten jeho dokonalý, bezstarostný úsmev, ktorým ju obdaruvával zvyčajne. - O čo ide Liz?
-Prečo ste sa s Johnom hádali? - šla na to priamo. Litzy nikdy nemala rada, keď niekto chodil okolo horúcej kaše a nepovedal rovno čo chce. Preto to takto robila aj ona.
Paul sa zamyslel a úsmev z tváre sa mu vytratil. Čo jej má povedať? Má jej povedať o tej pomste? Má jej povedať, že ju od začiatku klamal? Ale teraz jej už neklame! Myslí to s ňou vážne a má ju naozaj rád... Nechce o ňu prísť. Keď jej to povie, už o ňom nebude chcieť ani počuť. Nie! Nepovie jej pravdu. Musí klamať. Mrzí ho to, ale musí.
Znovu sa mu vyčaroval na tvári úsmev, tentoraz jemnejší, opatrný.
-Preto sa vôbec nemusíš trápiť, - zasunul jej prameň vlasov za ucho. - Bola to len výmena názorov, nehádali sme sa. Stáva sa to medzi nami dosť často. Zabudni na to, naozaj.
Litzy cítila, že niečo nie je v poriadku. Keď vstúpila do izby, Paul bol poriadne nahnevaný a keby tam neprišla, určite by sa pobili. Ale asi to naozaj bude musieť nechať tak. Z Paula nič nedostane. Alebo... Jasné! Spýta sa na to Johna. Ale najprv sa s ním pokúsi udobriť.
-Ja... Tak fajn, - povedala napokon.
-Ideme si sadnúť k ostatným?
-Áno, poďme.
Kráčali vedľa seba smerom k stolu, kde sedeli. Nedržali sa ani za ruky. Paul mal výčitky, len tak ju chytiť a Litzy radšej len mlčky kráčala. Bolo jej to v podstate jedno, či sa držia alebo nie. Sú dôležitejšie veci, ako napríklad, prečo sa Paul hádal s Johnom...
Obaja sa posadili tam, kde sedeli aj predtým. Chvíľu sa len tak bavili s ostatnými, teda, okrem Johna. Ten sa k nim ani len neozval.
Keď Liz zbadala, že John sa chystá von, postavila sa a šla za ním. Paul sa na ňu smutne pozrel a v duchu sa modlil, aby jej John nič nepovedal.
-John? Počkaj! - kričala za ním, keď vyšli von. - John, prečo ste sa s Paulom hádali?
Naštvane sa otočil a prebodával ju svojím ostrým pohľadom.
-Na čo ti je to vedieť? Nepovedal ti to?
-Nechce mi to povedať.. povedz mi to ty, prosím ťa.
John prevrátil očami.
-Pýtaj sa na to Paula, nebudem ti nič hovoriť!
-Prosím ťa. Prečo nezakopeme vojnovú sekeru a nedokážeme sa rozprávať ako dvaja civilizovaní ľudia? Tak veľmi ti vadím? - Litzy to už nemohla zniesť. Nechcela s ním byť za zlé. Nechcela sa s ním hádať.
-Bože, Liz! Daj mi už pokoj! - obrátil sa k nej chrbtom a pomaly kráčal ďalej. Ona za ním nešla. Stála na mieste a do očí sa jej hrnuli slzy.
-John, povedz mi len jedno. Hádali ste sa kvôli mne?
-Áno, - odvetil jej pokojne a kráčal pomaly ďalej.
Litzy sa vrátila dnu. Snažila sa tváriť tak, aby nikto nezbadal, že pred chvíľou plakala. Snažila sa byť veselá, ale keď sa John vrátil dnu a vrhol na ňu ďalší prebodávajúci pohľad, toto už nevydržala. Zodvihla sa zo stoličky a vybehla ku dverám, kde ju zastavil Paul.
-Kam ideš?
-Musím... ja musím ísť domov, ešte potrebujem... - zajakávala sa, hneď preto vytiahla z tašky škatuľku a vtisla ju Paulovi do rúk, - tu máš daček. Ahoj.
Paul nemo hľadel ako odchádza. Keď sa dvere za Liz zatvorili, pohľad mu skĺzol na škatuľku, ktorú zvieral v rukách. Zodvihol ju vyššie, aby si ju mohol lepšie obzrieť.
Bola obalená lesklým, zlatým papierom. Dokonale. Nebolo vydno žiadnu chybičku v tomto balení. Chcel vedieť čo sa v nej skrýva, no zároveň mu bolo ľúto túto nádheru zničiť. Predsalen to otvorí!
Opatrne začal rozbaľovať balíček. Nechcel ten papier roztrhať, ale keď to nešlo, trhol ním a v ruke mu ostala len krabička s voňavkou vo vnútri. Na krabičke písalo: Dolce & Gabbana.
Neveriacky civel na to, čo držal v rukách. Parfém, ktorý sa mu páčil. Minule, keď bol s Liz v drogérii dala mu ovoňiať rôzne vzorky. A tento sa mu z nich páčil najviac, ale bol aj pekelne drahý. Svetová značka. Svetový parfum... Nemala mu to kupovať, vráti jej to. Je to strašne drahé a on jej to nemá ako odplatiť. Vráti jej to!
Pomaly kráčal k stolu. Ešte stále nič nevnímal. Pozeral sa na parfém.
-Paul, no tak, poď už sem! - zakričal Matt.
-Čo to tam máš? - opýtal sa ho Stephen.
Začal sa spamätávať.
-To je.. darček od Litzy.
-Veď to je... - začal Matt, no vetu nedokončil.
Paul sa zrazu rozhliadol po kamatároch. Niekto tu chýbal, okrem Litzy. Chvíľu uvažoval. John! John tu nie je! Určite šiel za Liz, povie jej znovu niečo, čo ju rozruší. Musí ísť za nimi!
Opatrne položil krabičku na stôl a rozbehol sa von.

PRÍSNY ZÁKAZ KOPÍROVANIA, LEN AK SO ZDROJOM!!!
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 baška baška | Web | 16. května 2011 v 20:44 | Reagovat

Ahoj u mňa skončila kontrola SB, prosím ťa prečítaj si článok http://rbddaily.blog.cz/1105/vyhodnotie-kontroly-sb

2 Chelsea Evans Chelsea Evans | Web | 19. května 2011 v 14:02 | Reagovat

pokračovanieee :D

3 baška baška | Web | 23. května 2011 v 10:04 | Reagovat

pekné

4 Absolutly Absolutly | E-mail | Web | 25. října 2011 v 0:22 | Reagovat

Moc pěkný blogík. Zase někdy mrknu

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama