"Zas a znova" 3.časť

3. července 2011 v 13:33 | Jess |  Píšem...
Mám tu pre Vás ďalší diel poviedky "Zas a znova". Nadväzuje to na predchádzajúci diel, preto odporúčam prečítať si najskôr predchádzajúce diely a až potom tento ;)
A čakám názory v komentároch! :)))
Pre toho, kto si nevšimol: Pridala som na blog nový design. Je úplne jednoduchý a znázorňuje leto. Taktiež čakám názory :)




Litzy sa pozrela na Stephena.
-Ako chceš ty, Liz. Môže ťa odviesť aj John.
Premýšľala. John jej vždy len ubližoval a zrazu ju chce odviesť domov? A ešte k tomu tam s ňou ostať? Nie, radšej nie. Nech s ňou ide radšej Steve.
-Ja, bola by som radšej, keby so mnou išiel Stephen. Nič proti tebe John.
-Jasné, chápem ťa. V pohode, - tváril sa John naoko normálne a vo vnútri bol vlastne zarmútený. On sám nevie prečo.
Stephen chytil Litzy za plecia a odviedol ju k autu.
-Litzy, si si istá, že budeš v pohode? Pred chvíľou si mi povedala, že nechceš byť sama a zrazu...-Stephen zatvoril vchodové dvere a viedol Liz do jej izby.
-Stephen, ja sama neviem čo chcem, - prerušila ho Litzy, - chcem Paula, chcem iba Paula. Bože, ja som ho stratila, nechcem bez neho žiť, - zašepkala a oči ju štípali od sĺz, ktoré sa jej tam nahromadili a pomaly sa jej vylievali z očí.
-Psst, musíš sa upokojiť. A teraz ťa tu už vôbec nenechám samú.
Uložil ju na posteľ. Zapozeral sa na ňu a všimol si, že táto Litzy nie je tá, ktorú poznal on. Stará Litzy bola šťastná a neplakala... nemala dôvod plakať. Ale teraz.. teraz jej je všetko jedno a chce zomrieť. Sedí tu ako kôpka nešťastia a chce zomrieť.
Nie! To jej nedovolí! Ostane tu s ňou, kým nepríde niekto z jej rodiny. Ozaj kam vlastne šli?
-Liz, kam šli tvoji rodičia?
-Oni sú... ja ani neviem. Šli niekam na prázdniny, nepamätám sa kam, - zmätene vysvetľovala.
-A kedy sa vrátia? - pokračoval Stephen vo výsluchu.
-Asi tak o týždeň, možno o dva.
-Fajn, takže si môžeš vybrať či budeš spať dva týždne u mňa alebo u Johna. Alebo my sa budeme striedať a budeme tu u vás, s tebou.
-Stephen, ja...
-Žiadne také, sama neostaneš Litzy!
-John ma neznáša, - prehodila pohotovo a smutne.
-To vôbec nie je pravda Liz, - Stephen si kľakol na zem, zatiaľ čo ona sedela na posteli so zvesenou hlavou.
-Ale je to pravda. Prečo by sa inak ku mne správal tak hrubo. Vlastne.. takto sa ku mne správa už od začiatku. Áno, od začiatku ma nemá rád.
-Má ťa rád, ale iným spôsobom ako ja alebo ako ťa mal rád Paul. John nevie svoje city vyjadriť tak, aby to človek pochopil správne.. Tým sa vôbec netráp.
Litzy opäť zmĺkla. Čo som povedal zle? pomyslel si Stephen. A sakra, opäť som jej pripomenul Paula.
-Potrebujem ísť na wécko, - povedala mu Liz, no šla tam s úplne iným zámerom.
Stephen kývol hlavou, že tomu rozumie a postavil sa.
-Pôjdem ti zatiaľ urobiť čaj.
-Okej, - povedala Litzy no pritom si pomyslela O chvíľu ho už aj tak nebudem môcť vypiť.
Postavila sa a zamierila do kúpelne. Stephen ju len ticho pozoroval, keď za sebou zavrela dvere vošiel do kuchyne a začal jej robiť čaj. Malinový. Netradičný, no jej obľúbený.
Liz sa z očí opäť spustil vodopád sĺz. Spomenula si na krásne chvíle s Paulom. Boli spolu dosť dlho a nikdy ju do ničoho nenútil. Bol to výnimočný chalan. A ona ho skutočne milovala. Ale to už je preč. On je preč a nikdy sa nevráti. Litzy chcela ísť za ním.
Statočne si zotrela slzy z líc a začala sa prehrabovať v kozmetickej taštičke. Niekedy tam mala žiletky, tie staré, ktoré používali zväčša chlapi. Trvalo jej dosť dlho, kým ich našla. Pozrela sa na seba do zrkadla, no keď zbadala svoj obraz okamžite sklopila zrak a prezrela si žiletku.
-Zbohom Stephen, - pošepkala a hneď aj zacítila hroznú bolesť. Začala si rezať zápästie ľavej ruky. Viac jej to pasovalo, keďže je praváčka.
Po prstoch jej začala pomaly stekať krv. Kvapkala na zem. Litzy si ju ale nevšímala a rezala hlbšie a hlbšie. Prestávala cítiť bolesť a oči sa jej zatvárali. Myslela na Paula...
-Je tam už nejako dlho, - pomyslel si nervózne Stephen.
Zaklopal na dvere kúpelne. Nič. Stlačil kľučku, nebolo zamknuté. Litzy sa nezamkla?
-Ježišikriste! Litzy! - pribehol k nej a rýchlo si odtrhol kus z trička, aby jej mohol poriadne obviazať zápästie.
Silno jej priložil látku na ranu a pevne jej obviazal ruku. Jednou rukou vytiahol mobil z vrecka a vytočil akési číslo, tou druhou jej stláčal ruku, aby zastavil krvácanie.
-John! Litzy... Príď rýchlo sem! - zložil, je príliš rozrušený na to aby mu teraz niečo vysvetľoval.
O necelých päť minút dorazil John. Šiel najrýchlejšie, ako to len šlo. Mal zlú predtuchu už pred Stevovým telefonátom.
Prudko otvoril dvere a vtrhol do vnútra.
-Stephen! - zakričal.
Stephen rýchlo vzal Litzy a bežal k dverám.
-Ideme! Rýchlo! Musíme ju odviesť do nemocnice!
-Čo sa stalo? - John bol zmätený, poriadne zmätený.
Litzy bola celá od krvy, so obviazaným zápästím. Bledá ako stena. Bol v takom šoku, že nedokázal rozmýšľať. Zrazu mu na nej záležalo.
-Na nič sa ma nepýtaj John, všetko ti vysvetlím potom. Prosím, teraz rýchlo poď! - naliehal Steve. Cítil sa, akoby sa toto dialo s jeho vlastnou sestrou.
-Daj ju sem, - povedal John a vzial Litzy do náručia. Pribehol k autu a opatrne ju doň uložil. - Sadaj! - skríkol na Stephena.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 dulcenocQa dulcenocQa | E-mail | Web | 4. července 2011 v 12:33 | Reagovat

ahoj hlasni prosim na mojom blogu za Hot or Not a za Modnu policiu...

P.S. neber to ako reklamu

2 dulcenocQa dulcenocQa | E-mail | Web | 4. července 2011 v 12:33 | Reagovat

a krasny dess

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama