"Zas a znova" 4.časť

15. července 2011 v 9:56 | Jess |  Píšem...
Nech sa páči, len pre vás je tu ďalšie pokračovanie poviedky Zas a znova. Mám k tomu menšiu poznámku: mám 14 a neviem veľa o darovaní krvi apod. tak sa prosím nehnevajte, ak sú tam nejaké blbosti :D :)




Steven sedel na stoličke a sledoval Johna, ktorý sa netrpezlivo prechádzal okolo neho. Prečo je taký nervózny. Litzy naozaj nemal nikdy rád.
-Kedy príde ten doktor? - zasyčal John.
-John upokoj sa! Čo dosiahneš tým, že sa tu budeš premávať ako odtrhnutý z reťaze a zazerať na každého, kto prejde popri tebe?
-Tebe je jedno, čo bude s Litzy? - obvinil ho John.
-Nie je mi to jedno! Ale to, že budem taký ako si ty jej nepomôže! - to čo mu John povedal ho trochu rozhádzalo, no o chvíľu sa opäť snažil byť pokojný.
Prišiel k nim doktor. Stephen sa postavil. Stíchli.
-Bude v poriadku? - vyhŕkol zrazu John.
Doktor sa nadýchol.
-Nebudem vás klamať, - pozrel na Johna a začal, - vaša priateľka je na tom veľmi zle. Stratila veľa krvi a pokiaľ čo najskôr neprivediete darcu s rovnakou krvnou skupinou akú má Litzy... - odmlčal sa.
-Ale jej rodičia sú na dovolenke, - zapojil sa do rozhovoru Steve.
-Akú má krvnú skupinu? - spýtal sa John.
-Má najvzácnejšiu krvnú skupinu. Nulu.
-Ja mám tiež nulu, - odpovedal mu opäť John.
Stephen na neho s údivom pozrel. Odkiaľ zrazu toľká ochota?
-Chcete jej darovať krv?
John prikývol.
-Poviem sestre, aby urobila vám urobila potrebné testy a môžeme ísť na to. Teda, ak naozaj chcete.
-Mám ísť s vami? - spýtal sa.
-O chvíľu pre vás príde sestra. Zatiaľ ostante tu a nikam nechoďte.
-Fajn.
Keď doktor odišiel. Steve nedokázal nechať tak Johnovo správanie.
-John? Prečo sa zrazu takto správaš?
-Čože? Ako sa správam?
-Si priveľmi ochotný. Na to, že si doteraz Liz nemohol ani cítiť.
John nemohol pozerať Stevovi do očí. Neustále klopil zrak do zeme. On sám nevie, prečo to všetko robí. Stephen má pravdu. Je to divné.
-Pán Giller? - ozval sa niekto. Vedľa nich stála drobná žena oblečená v bielom. Zdravotná sestra.
-To som ja, - odpovedal John a s úľavou si povzdychol. Niežeby nechcel Stephenovi odpovedať, len nevie, čo mu má na to vravieť. Sám si nie je istý, čo sa s ním deje.
-Poďte so mnou, prosím, - povedala sestra a už kráčala preč.
John ju poslušne nasledoval.
Vošli do miestnosti, všetko tam bolo biele, ako napokon vo väčšine nemocníc. Poobzeral sa okolo seba.
-Ľahnite si tamto na posteľ. Vezmem vám vzorku krvi, - vyzvala ho sestrička.
Prikývol a ľahol si. Dávno nebol v nemocnici. Naposledy to bolo, keď... keď mu zomrel otec. Vtedy, deň pred jeho smrťou ho boli navštíviť. Vyzeral hrozne, rakovina ho úplne zničila a on vedel, že prišiel jeho čas. Preto si ich dal všetkých zavolať. Johna, Cathy, Messy aj ich mamu Ann.
Ale on teraz na to nechce myslieť! Prišiel o otca, o Paula... no o Litzy prísť nechce. Čo to so mnou je? Pomyslel si zmätene. Nemám ju rád! Neznášam ju! Hovoril si v duchu.
-Pán Giller? Je vám niečo? - spýtala sa ho sestra.
Musel byť hrozne zamyslený, keď si nevšimol kedy k nemu prišla.
-Nie, nie. Nič. Ako dlho to bude trvať?
-Najprv vám vezmem vzorku a odnesiem ju do laboratória. Maximálne do piatich minút mi dajú vedieť, či je krv v poriadku a potom vám môžem odobrať požadované množstvo. Mali ste niekedy nejaké závažné ochorenie?
-Nie.
-Koľko máte rokov?
-Osemnásť.
-Je vám pri odberoch zle?
-Nie, nie je.
-Fajn. Tak sa uvoľnite a položte ruku sem, - ukázala na kraj postele.
-Môžete si sadnúť. Chvíľu počkajte, idem toto odniesť do laboratória. O chvíľu sa vrátim aj s výsledkom.
-Okej.
John sa posadil a sledoval sestru, ako odchádza. Prečo toto vlastne robím? Znovu sa zamýšľal. Čo vlastne cítim k Liz? Myslím, že je to ľútosť. Áno, bude to ľútosť. Paul zomrel len pred niekoľkými hodinami, vlastne pred len pred DVOMA hodinami. Ide to tak pomaly, preboha.
Lizty, ale napriek všetkému musí žiť! Zrazu si spomenul na sľub, ktorý dal Paulovi. Postará sa o Litzy. Musí sa o ňu postarať, Paul mu ju zveril. Ale aj tak je to všetko len ľútosť! Určite to bude tak!
Sestrička sa vrátila. To už prešlo päť minút?? Zvláštne.
-Krv máte v poriadku. Poprosím Vás, aby ste si znovu ľahli.
John si bez odvrávania znovu ľahol. Sestra vytiahla zo skrine nejaké hadičky a sáčok, vyzeralo to ako sáčok, bude to pravdepodobne na krv. A ihlu. Pristúpila k nemu a opäť mu ruku stiahla nejakou gumičkou alebo čo to bolo. Vpichla mu do žili ihlu a začala po nej stekať krv do hadičky a z hadičky do toho sáčku.
Prestal rozmýšľať a všetky myšlienky, ktoré mu behali po rozume sa zrazu vyparili. Sledoval ako krv steká hadičkou. A myslel len na ňu, na Litzy.
-Tak čo, hotovo? - opýtal sa Stephen, hneď ako John vyšiel z dverí.
-Áno, - odpovedal mu. Mal dobrý pocit z toho čo robil, ale zlý z toho, že nevel prečo to robí.
-Počuj John, akurát mi volala Susan, že treba niečo vybaviť na Paulov pohreb. Budem tam musieť ísť. Ostal by si tu s Liz?
Susan je, teda bola, Paulova sestra.
-Jasné, v pohode tu ostanem.
-Ak by bolo čokoľvek nové, prosím ťa, ozvy sa mi.
-Môžeš sa spoľahnúť.
-Vďaka. Tak ja teda idem. Zatiaľ sa maj, - povedal a potľapkal Johna po pleci.
John si ešte vždy pritláčal vatu na miesto, odkiaľ mu brali krv a sledoval Stephena ako odchádza. Keď vyšiel z budovy John si sadol na stoličku a povzdychol si.
Spomenul si na Paula. Bol to jeho najlepší kamarát a aj napriek tomu, že sa sem-tam kvôli Litzy pochytili mal ho rád. Bol mu ako brat, vraveli si všetko a pomáhali si. Ešte vždy nemôže uveriť tomu, že Paul tu už nie je. Že ho už nikdy neuvidí.
To prežívam ja, pomyslel si, čo potom Liz. Ako sa s tým vyrovná? Teraz sa pokúsila o samovraždu, čo potom? Na jeho pohreb by ani nemala ísť.
-Vy ste pravdepodobne priateľ slečny Brandovej, však? - vyrušil ho zo zamyslenia akýsi muž v bielom. Ďalší doktor?
-Kamarát, - opravil doktora, keď pochopil čo sa ho pýtal a postavil sa.
-Aha, fajn. Je tu nejaká jej rodina? Rodičia? Súrodenci?
-Nie. Jej rodičia aj s jej sestrou sú na dovolenke. Je niečo nové?
-Áno. Tak teda, ak tu nie je nik iný, budem sa musieť porozprávať s vami.
-Prosím vás, už hovorte.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Nicool :)* Nicool :)* | Web | 15. července 2011 v 19:41 | Reagovat

Ahojky Affs. Jak se vede? Co prázky? užíváš si je jako já? Strašně se omlouvám, že jsem tu dlouho nebyla, ale to je tím, že jsem přes prázdniny tak strašně časově vytížená, že nemám čas snad ani na odpočinek. Furt jsem někdě s kamarády nebo rodinou. Doufám, že mi to odpustíš.. aspon na blogu se to snažím trochu oživit, ale s tím časem je to špatné.. NO užívej prázdnin a měj se hezky! :)*

2 *Siska* *Siska* | Web | 16. července 2011 v 12:10 | Reagovat

na mojom blogu je kontrola affs tak sa tam prosím zapíš

3 dulcenocqa dulcenocqa | E-mail | Web | 17. července 2011 v 11:31 | Reagovat

super pojviedka :D

4 Natálka* Natálka* | Web | 17. července 2011 v 22:18 | Reagovat

Hezký design :-)

5 Gabux (afrodiza) Gabux (afrodiza) | Web | 6. prosince 2011 v 21:00 | Reagovat

UUU super a dál? :)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama